Mortalita na cestách, diaľniciach či železniciach, predstavuje významné ohrozenie nielen pre samotné živočíchy, ale aj ohrozenie pre vodičov a vplyv na bezpečnosť premávky.
Okrem rizika ohrozenia zdravia, života a majetku ľudí, mortalita živočíchov na cestách zhoršuje fragmentáciu biotopov, obmedzuje génový tok a ohrozuje populácie vzácnych druhov.
Na Slovensku, kde hustota cestnej siete dosahuje približne 0,37 km/km² (SSC, 2024), dochádza ročne k tisícom úhynov živočíchov naprieč taxónmi – od obojživelníkov, cez vtáky, až po veľké šelmy, ako je rys ostrovid (Lynx lynx) či medveď hnedý (Ursus arctos).
Na Slovensku žiaľ neexistuje súhrnný systém evidencie zrážok so živočíchmi ako je napríklad ten v Česku alebo v Rakúsku.
Zdroje štatistík o kolíziách živočíchov s dopravnými prostriedkami
Rozdelenie podľa organizácií, ktoré ich spravujú:
- V minulosti bol pravidelne aktualizovaný na Enviroportály indikátor – Kolízie zveri s dopravou, od roku 2020 však už ani tento nie je ďalej aktualizovaný.
- Ministerstvo vnútra – spravuje štatistiky policajného zboru (Dopravné nehody zavinené lesnou a domácou zverou)
- Ministerstvo dopravy – spracovávalo medzi rokmi 2015 až 2020 prostredníctvom Výskumného ústavu dopravného monitoring a analýzy životného prostredia v doprave, kde sa okrem iného zaoberali aj kolíziami so živočíchmi
- Národné lesnícke centrum – spravuje poľovnícke štatistiky (Škody na zveri spôsobené dopravnými prostriedkami a nesprávnym užívaním poľovného pozemku)
- Štátna ochrana prírody SR – spravuje evidenciu počtu úhynov živočíchov v dôsledku stretov s dopravnými prostriedkami podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v platnom znení. (KIMS – úhyn na ceste 2954 záznamov k marec 2025)
- Ďalšie databázy – AVES (predovšetkým uhynuté vtáky ale obsahuje aj iné druhy živočíchov), iNaturalist (predovšetkým v projekte Global roadkills), počas projektov TransGreen a SaveGreen vznikla mutácia českého systému zberu a analýzy dát, avšak najaktívnejšie sa zapojilo Rumunsko (Slovensko má 3 údaje).
- Niektoré údaje sú dostupné na jednotlivých okresných úradoch alebo poľovných združeniach
Počty zrazených zvierat
Skôr ako sa pustíme do interpretácie údajov o mortalite, je potrebné zmieniť fakt, že nepoznáme skutočné počty zabitých/zranených zvierat a podhodnotenie počtu kolízií je obrovské. Viaceré zrážky nie sú zaznamenane z rôznych dôvodov – od nespôsobenia škody (napríklad malé živočíchy) až po náročnosť robustného monitoringu či evidencie. Všeobecne platí, že najnižšia úspešnosť zaznamenávania je pri obojživelníkoch, významne vyššia je pri vtákoch a najvyššia je pri väčších cicavcoch. Najpresnejšie sú údaje o veľkých a chránených cicavcoch – preto aj v grafe nižšie boli zvýraznené údaje o zrazených medveďoch z dvoch rôznych organizácií.
Kolízie so zvieratami na cestách spôsobujú značné materiálne škody a ohrozujú aj zdravie a životy vodičov. Údaje o tom vedú najmä jednotlivé komerčné poisťovne. Kým v roku 2021 evidovala Allianz poisťovňa 2487 zrážok vozidiel so zverou (celková škoda 6,63 milióna eur), v roku 2023 sa počet nehôd zapríčinených stretom so zverou vyšplhal na 3019, pričom škody dosiahli výšku 9,6 milióna eur.
To sú údaje z jednej poisťovne, ak by sme sčítali všetky poisťovne na Slovensku, výška škôd by bola rádovo v desiatkach miliónov eur ročne. (Pre porovnanie, vybudovanie jedného ekoduktu (nadchodu) pre veľké cicavce o stredovej šírke 80m, stojí v slovenských podmienkach od päť do desať miliónov euro.)
Zvieratá na cestách
Voľne žijúce živočíchy sa na cestách alebo v ich blízkosti objavujú z rôznych dôvodov. Niekedy pretína komunikácia ich prirodzené migračné trasy, inokedy ich lákajú zdroje potravy – napríklad sovy vyhľadávajú myši v násypoch pri cestách, zatiaľ čo líšky priťahujú zvyšky zrazených živočíchov a plazy sa môžu vyhrievať na asfalte. Riziko stretu so zvieratami sa mení v priebehu roka aj počas dňa. Významnú úlohu zohráva aj správanie vodičov, ktorí nesú značnú zodpovednosť za vysoký počet kolízií a úmrtnosť zvierat na cestách.
Niektoré behaviorálne a kognitívne vlastnosti robia určité druhy zvierat citlivejšími na premávku ako iné (pozri obrázok). Napríklad väčšie cicavce, ktoré dokážu rozoznať vozidlá a vnímať nebezpečenstvo, môžu byť lepšie vybavené na predchádzanie nehodám. Naopak, druhy ako obojživelníky, ktorým chýbajú kognitívne schopnosti na rozpoznanie prechádzajúcich áut, sa zrážkam často nevyhnú. Niektoré zvieratá, ako ježkovia či jazvece, môžu v nebezpečenstve zastať, zatiaľ čo iné, ako jelene, sa spoliehajú na rýchlosť pri úniku pred predátormi. Tieto odlišné stratégie však pri stretnutí s vozidlami nemusia fungovať a dokonca môžu riziko kolízií zvýšiť. Vzťah medzi hustotou premávky a úmrtnosťou na cestách preto nie je vždy priamo úmerný. Napríklad štatistiky kolízií s jeleňmi v Škandinávii ukazujú pokles na veľmi frekventovaných cestách, čo naznačuje, že hustá premávka odrádza zvieratá od prechádzania a znižuje počet nehôd. Najviac kolízií sa odohráva na menej vyťažených okresných cestách s priemernou dennou premávkou okolo 5 000 vozidiel, kde dostatočne dlhé intervaly medzi autami zvieratá neodradzujú od vstupu na cestu.
Z údajov CDV pre Českú republiku, môžeme čerpať informácie o kritických časových intervaloch počas roka alebo počas dňa. Rizikové sú najmä rána a večery. Neexistuje obdobie počas roku, kedy by riziko zrážky so živočíchom bolo zanedbateľné. Avšak najmenšie riziko je uprostred leta (26. – 28. týždeň) a najväčšie na jar (17. – 19. týždeň) a jeseň (41. – 47. týždeň). Toto sa však mení na základe mnoho faktorov ako je napríklad aj druh živočícha.
Ďalšie a podrobnejšie informácie môžete nájsť v sekcií zdroje, prípadne články.
Mapa zrazených živočíchov
Nasledovná mapa je zatiaľ vo verzií Alfa (bude postupne zlepšená, dopĺňaná a precizovaná) a združuje údaje o zrazených živočíchoch z ciest aj železníc. Zároveň sú na nej vyobrazené umiestnenia značky „pozor zver“ , ktorá označuje úseky ciest s častými kolíziami so živočíchmi.
Občianska veda – Citizen science
Do dopĺňania a zbierania chýbajúcich údajov o zrazených živočíchoch sa môže zapojiť každý z nás. Existuje viacero spôsobov, no najvhodnejší je využívanie rozhrania iNaturalist. Môžete sem nahrávať fotky z mobilu, či palubných kamier a ostatní užívatelia vám pomôžu s identifikáciou. Ideálne údaje o zrazených zvieratách pričleníte k projektu Global roadkills. Zároveň sa tieto dáta zálohujú aj do GBIF, čo je globálna platforma pre biologické údaje. Vaše údaje sú tak následne citované a používané vo vedeckých článkoch a publikáciách.
Aplikáciu pre mobil si môže stiahnuť použitím nasledovných odkazov
