Ako sa zrodila táto stránka

S rozhodnutím hlbšie sa venovať konektivite krajiny som na univerzite v Olomouci v roku 2013 už naskakoval do rozbehnutého vlaku. Tu riešenia prepojenosti rezonovali hlavne v kontexte veľkých šeliem, ako vzácnych organizmov s veľkými priestorovými nárokmi. Spojenie Olomouc a veľké šelmy jednoznačne zvýrazňuje Hnutí DUHA šelmy. Tak sa aj rozbehla naša spolupráca, moje príspevky do publikácií a hlavne robustný terénny výskum a monitoring veľkých šeliem na česko-slovenskom pomedzí.

Snehová guľa sa začala zrýchľovať a nabaľovať. Po ďalších pracovných stážach na slovenských ale hlavne zahraničných správach chránených území bolo jasné, že výskumnú činnosť preferujem zo strany zberu údajov v teréne. Keď som sa v roku 2014 zúčastnil terénneho zberu údajov v pralesoch, tak som ešte ani netušil, že ma tento (už tretí najväčší projekt tohto typu na svete) zavedie na dobu siedmych sezón do všetkých kútov Európy – do tých najodľahlejších a najzachovalejších pralesných ekosystémov nášho kontinentu. Tak sa poznatky s poznaním mohli naplno spojiť.

Ako som v roku 2016 odovzdával diplomovú prácu zameranú na funkčnú konektivitu (skúmal som časový interval medzi prechádzajúcimi dopravnými prostriedkami, vhodný na prekonanie cestného telesa veľkými cicavcami), bol som už toho istého času zamestnaný v súkromnej spoločnosti. Tu som mal to šťastie, pracovať na jednej z najväčších štúdií zameranej na konektivitu krajiny z pohľadu živočíchov, aká bola kedy na Slovensku vypracovaná. Dá sa nadnesene povedať, že tu niekde som sa preklopil z aktivisticko-dobrovoľnej pozície do tej profesnej.

Za ostatné roky som hodnotil už takmer 2000 migračných objektov na líniovej infraštruktúre, zúčastnil sa mnohých odborných domácich či zahraničných sympózií, seminárov, konferencií, diskutoval, vzdelával sa, navrhoval, realizoval, overoval alebo monitoroval som riešenia k tejto téme. Veľkú oporu a prístup k odborným poznatkom som získaval hlavne (okrem zázemia ateliéru ekológie) na konferenciách IENE (riešenia konektivity) a v rámci vzdelávania CyberTracker (stopovanie živočíchov).

Keď v roku 2017 začínal na Slovensku projekt TransGreen, bol som nadšený. Téma konektivity krajiny sa zviditeľnila a bol tu silný predpoklad postupu a rozvoja tejto oblasti na najbližšie roky. Po TransGreene totiž nadväzoval projekt ConnectGreen a sériu zakončoval projekt SaveGreen (koniec v roku 2022) čo znamenalo vidinu šiestich rokov vloženej energie a prínosu ku konektivite krajiny. Po celú dobu som bol aktívne v kontakte s priebehom a výstupom týchto projektov. Či už ako poslucháč alebo ako pozvaný k expertíze. Vnímal som tak, ako počas týchto rokov vznikalo mnoho iniciatív k vytvoreniu pracovnej skupiny zameranej na konektivitu, ktorá by na Slovensku systematicky pracovala na tejto téme. Iniciatíva pritom vychádzala z rôznych organizácií, či už od Štátnej ochrany prírody, alebo Ministerstva životného prostredia (najmä prostredníctvom Karpatského dohovoru), ale aj od Ministerstva dopravy, viacerých univerzít či neziskových organizácií.

Žiaľ neúspešne. Doteraz neexistuje na Slovensku aktívna pracovná skupina so zameraním na konektivitu krajiny. Keď som sa v roku 2023 ocitol v programovom výbore svetovej konferencie IENE a toho istého roku prijali moju žiadosť na členstvo v komisií IUCN v rámci skupiny špecialistov na ochranu konektivity, uvedomil som si, že je vhodný čas aby som iniciatívu prebral na seba.